Slovenčina, ktorá spája

Nikdy som nemala rada diktáty. Slovenčina mi nepripadala nijako krásna. Ba čo viac, skôr som ju nemala rada, ako milovala. Časom som si však zaľúbila literatúru.
Keď som zistila, že učiť sa dá aj hrou, išlo to s úsmevom.

Keď cítim, že slovenčina je pojítkom medzi rodinami, že vie pomáhať, že je to pocit domova, rodiny, lásky, zamilovala som sa do nej.

Pokračovať v čítaní „Slovenčina, ktorá spája“

Už nič nemusíme!

Zaujímavý bol tento týždeň. V našej Montyho slovenskej škole som sa rozhodla, že osnovy na najbližšie mesiace zatvorím a odložím na dobu pokovidovú.

Viem, že deti treba vzdelávať. Viem, že potrebujú disciplínu, systém, poriadok. Ale mne samej uvedené dve vety robia koprivku na pokožke. Toho, čo deti v tomto šialenom lockdowne musia je viac než dosť. Osobne slovo „musím“ nemám rada. Radšej mám otázku, čo cítiš, čo si želáš.

Viac sa zaujímam o deti, ich potreby, pocity. Ako o všeobecné pravidlá. Radšej budem deťom ponúkať témy, ktoré ich zaujímajú, spôsobom, ktorý je pre nich lákavý, ako ich nútiť do niečoho, čo je „nezaujímavé“.

Možno to znie neuveriteľne, ale v čase, kedy deti nechodia do školy. Kedy režim dňa nie je režimom, ale poletovaním medzi aktivitami, si deti želajú dva protipóly. ŠKOLU a DOVOLENKU.

Krútite hlavami, že deti potrebujú dovolenku?

Teraz, keď v škole neboli už pekne dlhú dobu?!?!

Presne tak, potrebujú naspäť svoju pohodu. Svoje istoty. Že ráno bude ako aj iné rána. Že uvidia ľudí s dobrou náladou. Že pani učiteľka sa bude zaujímať o ich personalitu a nie len o to, kto má zapnutý mikrofón, keď má byť vypnutý.

Ako deti, učitelia, rodičia, ľudia to teraz lepíme ako sa dá. Dávame dokopy posledné zvyšky energie, aby sme ten deň nejako uzavreli a zajtra budeme bojovať zasa.

Ja som si povedala, že to v našej Slovenskej školičke urobíme inak. Pravidiel, nariadení, systémov a postupov už máme okolo seba dosť. Deti potrebujú zmenu. A tak som to zmenila.

Neučíme sa. Začali sme cestovať. Kreslíme mapy. Plávame dejinami. Rozvíjame príbehy. Analyzujeme fakty. Hlavne sa rozprávame. Priznám sa, príprava na hodiny zaberá oveľa viac času. Stíhať edukačnú časť tak, aby si jej deti ani nevšimli je náročné. Pýtate sa, či to funguje?

Na prvé miesto som postavila deti. Rozprávame sa, veľa. Rozoberáme, reflektujeme. Je to ako s kamarátmi na pikniku. Plynulo precházame do edukačnej časti, kde sa neučíme. Analyzujeme, dedukujeme, pátrame a vytvárame. Rukami, nohami, hlavou. Zapájame všetko, čo sa dá. Žiadne definície, poučky, ale zaujímavosti sú na prvom mieste.

Deti robia projekty, lebo chcú. Často začínajú už počas hodiny. NEMUSIA. Oni chcú. Sú natoľko ponorení do témy, že nemôžu prestať, keď sa stretnutie skončí. Je to presne ten moment, keď máte zápal, kedy to ide. Kedy vás nič nevytrhne zo sústredenia, vaša myseľ má potrebu ísť do hĺbky a pátrať ďalej.

Tento týždeň sme pokračovali v cestovaní po Slovensku – v našej Montyho slovenskej školičke. Urobili sme si výpravu na Bratislavský hrad.

  • Pomocou Svätoplukovej povesti o troch prútoch sme analyzovali silu vzťahov.
  • Pomocou nariadení Márie Terézie sme dedukovali dopady zriadenia povinnej školskej dochádzky.
  • Pomocou papiera a pera sme sa stali kartografmi.
  • Pomocou našej šikovnosti sme to celé zvládli prejsť aj s gramatikou, rozvojom slovnej zásoby, čítaním s porozumením.
  • Pomocou detskej hravosti sme to urobili po našom – Montyho – systémom. Ľahko – hravo – zážitkovo.

Aj vďaka tomuto sme nepotrebovali žiadne učebnice. Žiadne didaktické systémy. Nemuseli sme musieť.

 

Oddýchli sme si. Zabavili sme sa. Čím viac sme bádali, tým viac sme sa smiali. Nebolo žiadne ticho. Deti sa zapájali. Priznám sa, tak ako som pracovala na príprave, tak som si stretnutia užila. Dokonca sme ani nevedeli skončiť na čas. Asi by sme pracovali oveľa dlhšie, keby sme mohli.

A čo ďalej?

Deti ma neskutočne motivujú. Už teraz spisujem materiály na ďalšie týždne. Už teraz mám hlavu plnú nápadov na ďalšie hry, aktivity.

Nedá sa prestať.

Je to veľmi silný zážitok. Pre nás všetkých z Montyho slovenskej školy.

Katka

 

Ponorka? Zatiaľ ju nemáme. Ale môžeme si za to sami!

Ku koncu materskej dovolenky, kedy mali ísť deti do škôlky som mala pocit, že ten čas rýchlo ubehol, že by som najradšej ešte bola rok s nimi. Užila si ich prítomnosť. Na druhej strane som bola rada, že sa mi otvára možnosť pracovať viac na sebe, nie len na deťoch, rodine, kuchyni, poriadku, jedle…

Poznáte to. Život je aj o inom. A teraz sa to zasa vrátilo. Ale nie som na dovolenke a už vôbec nie materskej. Pracujem, kedy môžem. Varím, kedy musím. Lepím to ako sa dá. Niekedy s neumytými vlasmi, niekedy s únavou na očiach. Pokračovať v čítaní „Ponorka? Zatiaľ ju nemáme. Ale môžeme si za to sami!“

O princeznej, vlkovi, ježibabe a jednorožcovi

Máte radi rozprávky? Svet fantázie. Kedy dobro víťazí nad zlom. Kedy je všetko možné. Neživé ožíva. Nemé rozpráva. Je to krásny únik od reality. Je to niečo magické.

Mám rada príbehy. Rada deťom čítam. Dokážem vyberať knihy dlho a s citom. Knižnice sú moje obľúbené miesto. Akoby dýchali fantáziou, romantikou, možným aj nemožným. Možnosť prežiť na chvíľu kus iného sveta je krásne. Pokračovať v čítaní „O princeznej, vlkovi, ježibabe a jednorožcovi“

Ako urobiť ľuďom radosť, nie len na Vianoce

Vždy bolo pre mňa dôležité, aby sa ľudia v mojej blízkosti cítili dobre. Mám to v sebe. Už ako dieťa som stále chcela prekvapiť rodičov. Piekla som koláče, varila, bavilo ma to. Odmenou mi bolo, ak som vedela, že som pomohla. Moje ďalšie kroky viedli k pomoci zvieratám, ľuďom v núdzi.

Ako HR manažérovi sa mi niekedy stávalo, že som mala predstavu o ideálnom fungovaní sveta. Ľudia sú k sebe dobrí, rešpektujú sa, majú sa radi. Realita bola ťažká. Realita je vždy trošku tvrdšia.

Urobila som si svoju bublinu. Je ňou moja rodina. Vzájomne sa rešpektujeme. Nepodrážame si nohy a pomáhame si. Snažím sa a vštepujem základy zdravých vzťahov do výchovy svojim deťom. Môžem spokojne povedať, že vidím, ako to všetko funguje. Odklopila som sa ľuďmi s dobrým srdcom a cítim, ako sa mi moja bublina zapĺňa nezištným dobrom.
Ako však dostať do tohto kolobehu aj prácu a pracovný život?
Odpoveďou mi je Maco Monty.
Prišiel za mnou sám.
Montyho slovenská školička za začala ako nezištná pomoc ľuďom, deťom rodičom, ktorí chcú svoje deti učiť slovenčinu kdekoľvek vo svete. Ani som nevedela ako, ani kde, koho. Vedela som, že chcem pomôcť. Vedela som, že radosť a šťastie z učenia sú základ a išla som do toho.
Keď odovzdáte kus svojho srdca…
Robím to denne, spájam sa s deťmi, zabúdam často na realitu okolo mňa.
Som tam v tedy iba ja a deti za obrazovkou.Nevnímam čas, okolie…Je to ako mikrosvet, kde chcete odovzdať to najlepšie. Osnovy si určujete samy. Motivuje vás detský smiech. Milujem svoju prácu. Našla si ma sama. Som za ňu vďačná. Lebo viem, že pomáham. Mám okolo seba ľudí, ktorí majú v srdci dobro.
Maminka Danka nám napísala: „Hrali sme so Sofinkou Montyho pexeso so začínajúcimi písmenami a vyhrala nado mnou. Ja už zabúdam, ale ona tú slovenčinu ľúbi a učíme sa spolu:) Ďakujem za krásne lekcie, optimizmus, lásku a dôkladnú prípravu ktorú vkladáš do týchto lekcií.
————-
My sme tu chodili do slov. školy (každý piatok) v našom meste. Deti tam neradi chodili. Bolo im to neprijemné, že nevedia rozprávať.
Tu, u teba v Montyho školičke, akoby stratili strach. Oni ma upozorňujú, že sa im začína škola! Radi sa s tebou stretávajú, aj keď len online. Som veľmi rada. Ďakujem Ti za tvoju trpezlivosť, kreativitu a láskavosť. Deti vycítia, keď má človek dobré srdce. 
                                                Mária (Maminka Levi & Mati)
————-
Lilly má slovenčinu veľmi rada a snaží sa aj rozprávať hlavne s mojou rodinou, a na Slovensku. Hlavne nechcem, aby mala toho veľa a cítila sa nútená sa učiť, lebo to viem, že by ju prestalo baviť. 
Určite ja, aj Lilly, vieme, ze ty si úžasná. Super vedieš tie hodiny, deti Ťa majú radi a majú kopec srandy a učia sa nové veci/slová a ani o tom nevedia.
Maminka Lilly (UK)
————-
Monty online je úžasným príkladom, že pokiaľ sa veci robia so srdcom a správnym nasadením, deti sa na online hodiny tešia a každým strenutím naberajú nové vedomosti, rozširujú si slovnú zásobu a snažia sa o plynulosť v jazyku. Každá téma je prínosne spracovaná. Deti spievajú, hýbu sa, rozprávajú, tvoria projekty a pozorujú svet okolo seba. Väčšina tém sa dá hravo prepojiť s bežným životom a tak sa z detí stavajú malí objavitelia. Za všetko ďakujeme výbornej lektorke Katke, ktorá deťom skutočne rozumie a dokáže v nich i cez “monitor” potencovať to najlepšie čo v nich je.
Martina, maminka Aďka a Sofinky
————-
Ahoj Katka,dodatočne sa Ti chcem poďakovať za krásne a láskyplné online vyučovanie. Deti vôbec neprotestovali, že sa musia učiť, stále si ich vedela zaujať danou témou a aktivitami a vedela si sa s nimi porozprávať aj o tom, čo zaujímalo ich.
Renátka, Riškova maminka
—————
Za nás môžme vaše hodiny len odporúčať, zaujímavé témy syna veľmi bavia a posúvajú ho vždy o krok ďalej. Tiež nám vyhovuje štruktúra 3x do týždňa.
Ďakujeme pekne za skvelý prístup!“
Lucia, Leova Maminka
————
Emily bola sklamaná, keď sme sa nemohli pripojiť ( zabudli sme:)), čo je dobre znamenie, Vaša školička sa jej páči radi budeme pokračovať.“
Maminka Emily (UK)
————
Prajem všetkým ľuďom na svete harmonický rok 2021. Prežite ho v zdraví, láske a pokoji.

Tie najkrajšie Vianoce vám prajeme!

Tie najkrajšie Vianoce vám prajeme!

Nech sú tieto sviatky pokojné a plné lásky. Prežite ich v zdraví a v pohode. Dajte si to najvzácnejšie, čo máte, čas, porozumenie a lásku. Pozrite si peknú rozprávku, vypočujte si koncert. Zastavte sa. Vnímajte prítomnosť svojich detí. Na chvíľu sa nalaďte na spoločnú frekvenciu. Dajte si harmóniu. Verím, že vám bude dobre i napriek ťažkým časom. Pár tipov na voľný čas máte od nás tu. http://macomonty.sk/objavili-sme/

Montyho slovenská školička mala v pondelok vianočnú besiedku. Privítali sme medzi nami nie len rodičov, ale aj aj starých rodičov, známych zo Slovenka, ale aj iných kútov sveta.

Bolo to krásne, dojímavé stretnutie. Spievali sme koledy, rozprávali sme sa o Vianociach, želaniach. Detičky si zo srdca želali byť so svojou rodinou spolu. Byť zdraví, šťastní, obklopení láskou. Na druhej strane naši hostia mali zážitok vidieť naše detičky v inom svetle. Krásne šaty, jemná nervozita v hlase ako pred vystúpením. Odhodlanie svoju časť zvládnuť najlepšie ako vedia.

Máme skvelých študentov. Myslím, že lepších sme si ani nemohli želať. Verím, že aj pre nich budú tieto Vianoce iné. Viac slovenské, tradičnejšie i napriek tomu, že sú ďaleko od Slovenska, rodiny, blízkych.

Krásne Vianoce pre všetkých Katka a Monty

 

Objavili sme pre vás!

Vianoce sú tu! Čarovné obdobie plné lásky, radosti a šťastia.

Počas roka sme vám s Montym priniesli mnoho tipov ako rozvíjať slovenčinu, nech ste kdekoľvek na svete. Veríme, že sa vám darí. Nie je to ľahké, ale udržať kontakt s rodinou, kamarátmi. Odovzdať deťom kúsok svojho detstva, radosti je to najviac. Pokračovať v čítaní „Objavili sme pre vás!“

Vieme, kto má číslo na Mikuláša!

Tento magický čas sme začali prvou adventnou nedeľou. Zapálili sme prvú sviečku na adventnom venci. Vyzdobili sme si domov vianočnými dekoráciami. Prevoňali sme každý kút domu vanilkou, škoricou z vianočných koláčikov. Nezabudli sme ani na Montyho školičku. Deťom sme pripravili prekvapenie. Nie len také bežné. Ale padli sme z neho na zadok.

Pokračovať v čítaní „Vieme, kto má číslo na Mikuláša!“