Čo je to šťastie?

Ten čas letí!

Možno sa skôr ťahá, stále sme viacerí zatvorení doma. Karanténa alebo lock down. Či chceme či nie, obmedzenia sú na každom kroku. Naše deti to v tomto období nemajú ľahké.

Všetci moji študenti sú vo veku, kedy socializácia je jedna z prvotných potrieb detí. Nepotrebujú byť najlepšie v triede, ale potrebujú mať najlepších kamarátov okolo seba, na blízku. Učia sa, ak ich online škola baví. A škola ich baví, keď majú okolo seba tú správnu atmosféru, kamarátov. Ba čo viac, potrebujú filtre – vyfiltrovať zo seba nahromadenú energiu. Vybehať sa, ísť von, s chuti sa zasmiať, pozdieľať svoje radosti aj starosti s kamarátmi.

Áno, áno, aj nám dospelákom toto všetko chýba. Ale sem tam máme online mítíng, sem tam zatelefonujeme kamarátom, sem tam si dáme kocku čokolády ( či pohár dobrého vínka) Aspoň na chvíľočku utečieme od reality.

Prečo to píšem?

Tento týždeň som si všimla nie len na deťoch ale aj na rodičoch ( neberte to osobne ?), že deti aj rodičia toho majú už dosť. Aj mesačná dovolenka sa vám zunuje, aj bývanie v hoteli po mesiaci nie je nič ružové. A ani tieto prázdniny, ktoré majú niečo vyše mesiaca, stále nekončia a povedzme si otvorene, lezú nám na nervy.

Premýšľam ako detičkám pomôcť. Otvorene poviem, je mi ich ľúto.

Chcem aby boli deti šťastné.

Ako dosiahneme šťastie?

K tomu, aby človek mohol byť šťastný potrebuje minimálne tieto tri veci:

  1. Byť vonku – tento uzatvorený svet pri počítači človeku nie je blízky. Ešte pred 100 rokmi boli ľudia 90% dňa vonku. My sme vonku tak 10%dňa. Naše telo potrebuje dýchať čerstvý vzduch, oči potrebujú les – zelenú farbu na oddych. Myseľ potrebuje jednoduché obrazy, pre prečistenie – detox.
  2. Druhou vecou-nevecou je pohyb. K pobytu vonku neodmysliteľne patrí pohyb. Chôdza, beh, všetko, čo nie je na gauči. Ako sa hovorí, unavený pes je šťastný pes. Unavené deti sú ako malé šteňatá. Potrebujú sa učiť, hrať a          VY BE HAŤ! Endorfíny a všetky tie krásne hormóny musia von!
  3. A treťou vecou je/sú- kamaráti, socializácia, rozvoj zručností, empatia. Všetky tie krásne veci, ktoré naše deti zažívajú cez prestávky, cestou do školy v autobuse, ale aj na ihrisku, či na tréningoch. Je to ako ísť na kávu, nákupy, kino, sushi, kaderníčku, fitko, vínko a tonu koláčov v jednom.

Čo z toho teraz naplno naše deti majú? ……………Joj až mi srdce tisne.

A tak som si povedala, že pokým toto lockdownové šialenstvo neskončí sa nebudeme učiť. Nebojte sa, školička bude, len bude iná. Budeme cestovať po Slovensku, učiť sa tradičným remeslám. Vyrábať všeličo. Budeme sa baviť, spievať, tancovať a hrať sa. Aby sme na chvíľu zabudli na ONLINE ŠKOLU. Aby aj online bol na chvíľu zábava. Myslím, že deti majú učiteliek, úloh, povinností teraz dosť. Potrebujú dovolenku. Ako my všetci. Tak budeme dovolenkovať.

Samozrejme myslím aj na našich škôlkarov, ktorí kamarátov potrebujú ako soľ. Budeme sa hrať. Nosiť si na hodiny obľúbené/nové hračky. Vyhráme sa do sýtosti. Presne ako v škôlke.

Tešíte sa? Ja veľmi. Milujem totiž cestovanie a dovolenky!

Zážitkom zdar!

 

Autor: Katka

Usmiate deti, radosť s každým dňom. Neprestajná kreativita. Nie je deň, kedy by som sa niečo nové nenaučila. Vďaka deťom. Milujem prácu s deťmi. S radosťou ich sledujem ako objavujú svet okolo seba. Som im oporou, keď sa im nedarí v ich projektoch. Úspechy každodenného života sú pre nás najviac. Som tvorca projektu Maco Monty a Monty online school - kurzy a vzdelávanie pre deti ľahko a hravo v slovenčine a angličtine. Môj príbeh si prečítate tu Tu si prečítajte môj príbeh>>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *