Poznáte to, jeden deň máte úplne v pohode. A potom príde úplne iný deň, kedy Vás ide roztrhať. Máte pocit, že tí malí ľudia behajúci po dome ani nie sú vaše deti. Máte pocit, že to na Vás padá a chuť utiecť. V tedy nepomôže ani príručka ako nekričať, ako byť super matka. Ani hračky a pomôcky za milióny. V tedy je to jednoducho stav zúfalstva.
Všetci tým raz za čas prechádzame. Niekedy plačú deti, niekedy je do plaču mame. Je to ako vlna Tsunami.
Chystáte sa na návštevu s Vašimi drobcami. Deti sa veľmi tešia. Potrebujete pripraviť pár vecí pred cestou, 5 minút nič viac, a za tú neuveriteľne krátku dobru sa toho doma vie toľko zomlieť, že je dom hore nohami. Namiesto nacukrovaných deti a krásnej maminky vybehnú von víchrice a včielka robotnica – po šichte.
Stretnutie
s kamarátmi je výborná vec. Ak však očakávate, že si poviete celú story, v pokoji vypijete kávu, či dáte koláčik. Stihnete popritom nejaké aktivity, realita vie byť iná.
Hlavne v tedy, ak očakávame, ako to všetko pôjde a ono to tak v skutočnosti vôbec nejde.
V hlavnej úlohe nepriateľa je čas.
Očakávame, že všetko sa udeje v nejakom čase. Navarím, nakúpim, urobím to a to. A deti sú naprogramované inak. Možno v utorok to tak zvládajú, ale dnes nie je utorok a ony si povedali, že dnes budú hrať s inými kartami. Proti nám. Takto sa aj z najľahšej aktivity, najjednoduchšieho programu dňa vie nastať pohroma.
Obe strany rodič – dieťa – majú v hlave úplne inú predstavu o tom, ako to 
urobiť.Každý má svoju vlastnú bublinu okolo seba. Ako bude vyzerať deň, aktivita, oslava, či nakupovanie. Žiadna z týchto bublín sa však nespýta tej druhej na predstavy. Obe sa len nafukujú, až prasknú, a to je niekedy rachot, že to počujú aj susedia na druhej strane cesty.
Dobrá správa je, že niekedy ten rachot prosto chodí. Niekto sme pokojný od narodenia. Niekto máme temperamentu na rozdávanie. A oboje je úplne v poriadku. Je lepšie dať emóciám priechod, než ich dusiť v sebe. Nepíšem teraz o tom, aby sme po sebe kričali a ziapali nonstop. Ale ak situáciu nezvládneme, lebo aj to sa stáva. Nestaňme sa je obeťou, ale pozorovateľom. Ovládnime ju.
Ak nestíham, ak deti nespolupracujú. Ak som pod tlakom. Vypustím paru.
Dajte si čas. Ak zistíte, že to už nejde. I keď to inokedy ide, ale daný deň sa 
zrazu prefarbil na fialovo. Nesnažte sa za každú cenu hrať proti všetkým. Jedným slovom, nebuďte na seba prísne. Všetko sa dá vždy prispôsobiť. Všetko sa dá zmeniť. Schôdzky, návštevy, lekár. Potvrdenia, stretnutia, aktivity. Všetko sa dá. Ak sa to dá zvládnuť jednoduchšie – odpustite si a urobte to tak. Ak sa dá niečo vynechať, vynechajte. Dajte si čas a urobte si radosť.
Musíte ísť k lekárovi – očkovanie. Deti nie a nie sa obliecť. Stále iba v pyžame a ponožkách. Ani len na chodbu ich nedostanete. Doma výbuch a vy ešte len čarujete v kuchyni obed. Zlejte suché cestoviny – deti ich aj tak milujú a vyberte z mraziaku mrazenú zeleninu. Zdravé, ľahké a dokončíte pred podávaním, možno už v lepšej kondícii.
Zoberte ich v pyžame. No a čo? Všetky veci do jednej tašky, prezlečiete sa keď sa vš
etci ukľudníte. Nie je čas a energia sa vytočiť ešte viac.
Hoďte za hlavu okolie. Ľudí, situácie, pohľady a negatívne myšlienky. Dajte si niečo, čo Vám urobí radosť. Nadýchnite sa a prijmite situáciu. Je to tak. Blbý deň. Ste mama, čo robí tú najťažšiu prácu na svete. A práve teraz má blbý deň. Ktorý sa už o 10 minút v aute môže zmeniť a zasa bude sranda.
Deti sú na Vás napojené. Keď si odpustíte, keď sa nedáte pohltiť stresom, začnete byť pánom situácie. Prirodzene to urobia aj ony a budú s Vami v harmónii.
Čas a stres býva najväčší zradca. Majte vždy plán B. Majte v rozvrhu únikový plán, ako to urobiť inak, ak by náhodou.
Dodá Vám to pokoj a rozvahu v krízových situáciách. Bude to Vašim záchranným kolesom, keď Vás prepadne zúfalstvo.
Rešpektujte seba i deti. Stanovte si spoločne pravidlá. Spoločne ich dodržte. Nepodrazte seba ani deti. Nemusí byť všetko len podľa Vás. Ale nenechajte, aby v každej situácii vyhralo Vaše dieťa. Víťazom je vzájomný rešpekt a porozumenie.
