Sadám pred počítač o 20:30. Je to pár minút po tom, ako som dočítala Smelého Zajka v Afrike. O tom, ako je v Kakurikokukarokovciach krásna chalupa. Ako má Zajko červené nohavice, z ktorých mu chvostík trčí, ale aj o tom, ako vytrhol levovi v Afrike boľavý zub. Milujem príbehy, milujem knihy, knižnice, vôňu papiera, silu príbehov.
Niekedy som večer unavená a rovno deťom poviem, dnes budem čítať len jednu rozprávku. Ale nakoniec sú to aspoň tri. Hrám sa s hlasom, vymýšľam 
vsuvky, často krát vysvetľujem pozadie príbehu. Večerné čítanie má skrátka svoje čaro. Deťuchy sú navečerané, vyumývané a často aj unavené po poobednej prechádzke. Príbehy, rozprávky, večerné čítanie je mostíkom k sladkým snom a aj pre mňa je to cestou k relaxu. Pohodová idylka, však?
Mali sme aj horšie časy. Počas večere to bol horor. Pozerali sme televízor. Alebo tablet. Prišlo mi to jednoduché. Bolo pomerne ticho. Hučala len telka. Deti som síce musela kŕmiť, ale po celom dni trocha ticha malo pre mňa cenu zlata.
Niekedy to bola len Pepa Pig. Inokedy sa striedala s požiarnikom Samom alebo prenosom z ISS. Dokumenty, rozprávky, príbehy v jednom kole. Nedali sa vypnúť. Deti sa úplne pripútali k telke a ja po celom dni kolotoča som nemala silu vysvetľovať, riešiť, nepustiť ďalšiu rozprávku.
S telkou je to jednoduché. Je tu vždy keď ju potrebuješ. Pomôže Ti keď ju potrebuješ. Ale častokrát zostane dlhšie než ju potrebuješ. A niekedy viac uškodí ako je na úžitok. Náš malý muzikant chcel dookola pozerať koncerty. Miloval koncert pre Afriku vo Wembley, ale aj záznam Jamieho Culluma z Pohody. Náš vedec zasa popri umývaní okien sledoval veľryby v oceáne. Dokumenty mu otvárali množstvo otázok. Zatvorili sa však dvere medzi mnou a deťmi.
Medzi nás sa postavil televízor. Niekedy sme sa ani nehrali. Veď pršalo. Pozerali sme rozprávky. Niekedy sme ani nikam doobeda nešli, alebo sme vyšli až neskôr. Lebo z jednej rozprávky bol hneď celý set. Ja som stihla uvariť, upratať, zavolať kamarátke, porobiť si čo som chcela. Deti sa medzitým sto krát pohádali o to, čo sa bude pozerať. Nikto pomaly nič nezjedol a ani doma nič neurobil. Hračky si po sebe nik neupratal, v kuchyni mi nikto z detí nepomohol. Táto televízna priepasť mi už začala prelezať cez hlavu.
Tak som si jedného dňa povedala a dosť. Televízor sa pokazil. A od vtedy nejde. Áno, ešte v ten deň zistili, že nie je v elektrine. Boli pokusy ho zapnúť 
a zavolať opravára. Kúpiť novú. Trvalo to tri dni! A po troch dňoch bol pokoj. Nepotrebujeme televízor, keď prší. Nepotrebujem, aby zabavil deti, keď varím, upratujem. Môžu to robiť totiž so mnou. Máme doma toľko aktivít, toľko práce, že nikomu počas dňa nezíde na um ju pustiť.
Vymenili sme ju za knihy.
Keď prší, sme v knižnici. Keď zatvorili knižnice, predplatili sme si vstup do online knižnice. Nič nás nezastaví. Čítame, denne, stále. Knihy sú naša súčasť. Naša rodina. Najnovšie sme začali spisovať a vymýšľať príbehy. 
Denne vznikne niekoľko nových príbehov. O Lajke a jej šéfovi na Marse. O veverici, ktorá chcela zjesť všetky jahody z dvora, ale posypal ich gazda čili papričkami. O Lego panákovi, ktorý letel na ISS. Ale aj o tom, ako si uloviť rybu. Niekedy žasnem nad slovami, ktoré sa u nás doma objavujú. Niekedy by som deti chcela uchrániť aj pred Dobšinského expresívnymi výrazmi. Detská pamäť skrátka nemá obmedzenie:)
Otvorilo nám to brány do sveta fantázie. Otvorilo nám to nové možnosti objavovania. Sme viac spolu. Sme VIAC.
A teraz sa pýtate ako dlho sme to vydržali? Vydržali sme to pol roka a potom prišli Vianoce. Pozreli sme si počas celých sviatkov tri rozprávky. Slovenské 
a české. Bolo to očarujúce. Malo to pre deti úplne iný význam. Napríklad taká rozprávka, česká Byl jednou jeden král – bola ako učebnicou dejepisu. Ukazovali sme si ako žili ľudia dávnejšie. Ako si rytieri obliekali brnenie a hneď na druhý deň sme vyrazili do múzea, aby sme si stredovek pozreli z blízka. Mimochodom múzeá sú naša srdcovka, ale to tých niekedy nabudúce. Po Vianociach si však na televízor nikto nespomenul. Dokonca, keď nám raz tri dni nešla elektrina, deti si toho ani nevšimli.
Ako je to u Vás doma?
Čítate? Máte vzťah ku knihám, príbehom, rozprávkam, či encyklopédiám?
Nejdem tu vypisovať štúdie, ktoré potvrdzujú, aké skvelé výsledky má čítanie na dospelákov ale aj na deti. Nejdem Vám písať koľko času máte stráviť čítaním a čoho. Len som Vám chcela povedať, že pre nás bolo skoncovanie s televízorom skvelá vec. Dá sa to. A ani to nebolí.
A ešte som Vás chcela pozvať na čítanie s Montym.
Naše MONTY OZ je tu predovšetkým pre deti a rodičov. Spájame sa online, stretávame sa, aby sme sa dozvedeli, objavili, naučili sa viac. Knihy sú našou súčasťou. Pridajte sa k nám! Čítame pre všetkých. Vždy prvý piatok v mesiaci, zadarmo, online. V angličtine, pre deti na celom Slovensku. Získavame nových kamarátov. Objavujeme nové príbehy a rozvíjame svoju kreativitu. Je toho oveľa viac. Ale najlepšie bude, keď si to zažijete na vlastné oči:)
Pre viac info kliknite sem:) Pošleme Vám link na spojenie na hodinu, detaily a ešte aj čosi naviac:) Lebo nás to skrátka baví a robíme to s radosťou.
