Vychutnať si Vianoce tak trochu inak.
Vždy som milovala tradície. Vianoce boli pre mňa akým si kúzelným časom. Kedy je všetko krásne, voňavé, dokonale načančané. Už od októbra som piekla 10, niekedy až 15 druhov koláčikov. Naháňala som originálne darčeky pre celú rodinu a priateľov, snažila sa z domu urobiť vianočný domov ako z rozprávky. Vianočné dni sme nevynechali Tri oriešky pre popolušku, či Pyšnú princeznú a nikdy nesmel chýbať Sám doma I a II.
Zrazu sme boli v Amerike. Bez vianočných oblátok, rodiny, babkinho makovníku. Vytvorili sme si program. Išli sme do NY a výlet sme nazvali po stopách Kevina. Bolo to zaujímavé. Naše deti televízor nepozerávajú, tak počas Vianoc videli len zopár rozprávok a Sám doma s Kevinom.
Výlet do NY dostal zrazu úplne iný rozmer. Ochutnali sme úplne iné špeciality. Vrcholom dňa bola zastávka v kostole. Kostol bol špecifický tým, že tam slúžili aj slovenské omše. Navyše v ten deň bol Mikukáš pre slovenské deti.
Telocvičňa plná až po strop Slovákmi. Nechýbala kapustnica, rezeň s majonézovým šalátom a domáce, naozaj domáce koláčiky. Stislo mi srdce. Napriek tomu, že som bola medzi neznámymi ľuďmi, bola som na chvíľu doma. Okolo mňa vyhrávali slovenské koledy, voňali slovenské koláčiky. Slovenčinu bolo počuť málo. Ale bolo. Miešala sa s rôznymi prízvukmi a detičky na pódiu sa naozaj snažili, aby spievali „rolničky“ čo najkrajšie.
Je ťažké tráviť Vianoce bez celej rodiny, priateľov, tradícií zvykov. Stále si však vieme urobiť Vianoce – naše tradičné kdekoľvek na svete. Deťom sme pustili tradičné rozprávky. Upiekli sme koláčiky. Urobili rezne a šalát. Dokonca som sa snažila vykúzliť vianočné oblátky?
Telefonovali sme s rodinou denne, vždy keď bol čas. Zdobili sme s nimi online stromček, spievali koledy, užívali sme si to po svojom. Inak.
Je dôležité preniesť tradície svojim deťom. Nechať ich vdýchnuť to, čo rozžiarilo očká aj nám, ako malým deťom. Niekedy to ide ťažšie, ak je bariérou jazyk. Deti ťažko zaujme slovenská rozprávka, ak sa im nechce rozprávať slovensky. Niekedy je ťažké udržať deti v konverzácii so starými rodičmi, lebo deťom sa nechce prepnúť do slovenčiny. O tom, prečo je pre deti iný jazyk jednoduchší som písala pre nedávnom.
Slovenčina – ako druhý jazyk nemá byť nasilu. Lebo potom bude silené aj jej používanie. Slovenčina je jazyk náročný. Je skvelé, keď sa učí a používa s radosťou. Niekedy ju doma udržať je ťažké. Času je na všetko málo. Niekedy sa doma vidíme len pri večeri. A niekedy sa nám už jednoducho nechce. Netreba byť na seba prísny. Treba si užívať.
Vytvorili sme priestor pre deti, kde sa jazyk učia prirodzene. Máme malinké online skupinky naprieč celým svetom. Neverili by ste, ale detičky sa poznajú, a myslím, že sa tvorí nejedno kamarátstvo. Spája nás radosť z učenia. Všetky materiály, pomôcky vytvárame pre deti v kurze. Vďaka premyslenému systému deti poznáme a vieme im pripraviť osnovy tak, aby sa jazyk učili a ani o tom nevedia. Už teraz viem, že tieto Vianoce budú pre mnohé rodiny iné. Tradície, rozprávky, ale aj komunikácia s blízkymi v slovenčine bude ľahšia, radostnejšia.
To je to, čo chceme prinášať. Radosť, šťastie. Robíme to srdcom.
Robíme to z lásky. Vtedy to funguje?