Keď ľudstvo malo najťažšie časy, nezúfalo. Pokým sa podaktorí snažili nájsť tú najľahšiu cestu, aj ponad chrbáty slabších, jednoduchí ľudia sa snažili pomáhať.
Dnes som čítala krásnu esej o tom, ako žena, počas II. svetovej vojny, vychovávajúc vo veľmi skromných podmienkach, svojich 6 detí, stretla židovský pár schovávajúci sa v lesoch. Mali so sebou aj dcérku. Bola zima. Šance na prežitie mali mizivé. Žena si dievčatko vzala so slovami, že sa oň postará. Ak rodičia vojnu prežijú, dievčatko im vráti. Ak neprežijú, dievčatko vychová ako svoje. Rodičia prežili. Rodina sa po istej dobe stretla.
Prečo to píšem?
Situácia, v ktorej sme teraz, je ťažká. Netrpíme hladom. Veľa nás má teplý domov a nádej, že ak vírus príde k nim, dostane sa im lekárska starostlivosť, v lepšom prípade, ešte pred vírusom, príde účinná vakcína. Máme strach. Obávame sa o svoje deti, ale aj o rodičov, blízkych.
Čo je pre nás najťažšie, nemáme svoj komfort. Nemôžeme sa stretávať. Deti len tak hrať s kamarátmi, chodiť do školy, škôlky. Časom sa dostávame do letargie. Tepláky, home office, kuchyňa, obývačka, poprípade les. NUDA.
Ako vždy aj teraz hľadám odpovede. Ako by sa cítila maminka počas vojny? Počas pandémie Španielskej chrípky alebo Moru? Vtedy nik neriešil komfort. Ľudia si predovšetkým pomáhali. A tak som si dala zopár náplastí, ktoré mi dodávajú silu.
Robím veci inak. Keď už sa nám príroda snaží dohovoriť. Počúvam. Redukujeme doma plasty na minimum. Myslela som si, že to robím už dlho, ale zistila som, že sa dá urobiť ešte viac. Už len kúpou syra, šunky, mäsa nie v supermarkete, ale v mäsiarstve ušetrím prírode 4-6 misiek tvrdého plastu týždenne. Ovocie zeleninu už roky nekupujem v plastových vreckách. Nosím si svoje. Ako aj tašky a iné vrecká. Vediem k tomu aj deti. Denne, keď vyhadzujeme, tak sa o tom rozprávame. Verím, že v deťoch je budúcnosť.
A z toho istého dôvodu máme doma o jednu zarámovanú fotografiu navyše. Rada by som vám predstavila Judith. Zámerne nepíšem NAŠU Judith. I keď srdce mi to našepkáva. Judith je dievčatko z Kene. A my – ja spolu s mojimi deťmi sme sa rozhodli, že spomedzi detičiek z Kene budeme podporovať práve Judith. ( Má svoj ú rodinu, maminku, súrodencov, ale jej životné podmienky sú ťažké ) Veľa sa o nej rozprávame. Ako žije, aké má podmienky. Čo je, čo sa učí v škole, ale aj o tom, čo Judith robí po škole. Vďaka projektu Viac než šperk sme bohatší.
Naše deti vedia, že tam na druhom konci sveta je dievčatko, ktoré aj vďaka nám dostáva základ, ktorý my berieme ako samozrejmosť. Naše deti vedia, že potrava, základné hygienické potreby, ale aj školské potreby sú pre Judith vzácne. O to viac si vážime veci aj my doma. Učíme sa pomáhať už od malička.
Spolu s deťmi pomáhame aj Montymu. Vymýšľame pre detičky z celého sveta aktivity. Spolu s deťmi premýšľame nad hrami, zábavkami, knihami, aktivitami, ktoré obohatia našu školu i škôlku. Lebo vieme, že všetci prežívame ťažké obdobie. Takmer každý druhý týždeň prinášame rodičom a aj deťom zadarmo aktivity na doma.
Lebo vieme, že v ťažkých časoch si treba pomáhať. Robili to tak rodiny v tých najťažších časoch, aké len ľudstvo stretlo. Robíme to tak i dnes.
Milujeme úsmev, smiech radosť. Pravdupovediac, aj ja som už niekedy 
unavená z toho všetkého okolo.
Ale naša ranná online škôlka je ako zázračná náplasť. Ten nákazlivý detský smiech. Iskričky v očiach. Je to silno návykové a nedokážem už bez toho fungovať. Naša škôlka je pre mňa malým zázrakom.
Milujem cestovanie. Áno, chýba mi. Veľmi. Ale cestujem každý deň.
Je skvelé rozvíjať slovenčinu tam, kde o nej nie je ani zmienka. Máme zážitok z dejín Slovenska. Je to neuveriteľné. Minulý týždeň sme sa zaoberali Cyrilom a Metodom, cestovali sme do Nitry, virtuálne. Najkrajšie bolo, že deti z celého sveta sa nevedeli odlepiť od Hlaholiky!!! Hrali sme s ňou hry. Smiali sa. Ale prišli aj chvíle, kedy sme ani nedýchali. Zbožňujem tie chvíle.
Ak ste nestihli s nami hrať hry v našej škôlke, ste vždy vítaní. Ak ste nestihli 
hrať s nami hry v našej škole, nikdy nie je neskoro začať. Ak neviete vydržať už ani minútu, stiahnite si zopár našich hier zadarmo ihneď. Vytvorili sme ich pre vás. Zadarmo. Lebo chceme pomáhať. Veríme, že dobro sa vždy vráti. Tento kolobeh je neustále v pohybe. Budeme radi, ak nám napíšete, koľko zábavy ste si užili.
Ak by ste naopak chceli podporiť vy nás, môžete tak urobiť prostredníctvom 2% z daní.
( pokojne aj prostredníctvom rodiny, či kamarátov)
Je to pomoc, ktorá nikoho nič nestojí. Je to pomoc, ktorá si vyžaduje len chvíľočku času.
Z tohoto príspevku Monty bude môcť zakúpiť nové pomôcky, systémy. Ba čo viac, budeme môcť vytvoriť kopu ďalších hier, pomôcok a materiálov, ktoré sú pre zážitkovú výučbu nevyhnutné.
Veríme v dobro ľudí, v lásku a priateľstvo i v tých najťažších časoch.
