Slovenská škola pre všetky deti
Nikdy som nemala rada diktáty. Slovenčina mi nepripadala nijako krásna. Ba čo viac, skôr som ju nemala rada, ako milovala. Časom som si však zaľúbila literatúru.
Keď som zistila, že učiť sa dá aj hrou, išlo to s úsmevom.
Keď ľudstvo malo najťažšie časy, nezúfalo. Pokým sa podaktorí snažili nájsť tú najľahšiu cestu, aj ponad chrbáty slabších, jednoduchí ľudia sa snažili pomáhať.
Zaujímavý bol tento týždeň. V našej Montyho slovenskej škole som sa rozhodla, že osnovy na najbližšie mesiace zatvorím a odložím na dobu pokovidovú.
Viem, že deti treba vzdelávať. Viem, že potrebujú disciplínu, systém, poriadok. Ale mne samej uvedené dve vety robia koprivku na pokožke. Toho, čo deti v tomto šialenom lockdowne musia je viac než dosť. Osobne slovo „musím“ nemám rada. Radšej mám otázku, čo cítiš, čo si želáš.
Viac sa zaujímam o deti, ich potreby, pocity. Ako o všeobecné pravidlá. Radšej budem deťom ponúkať témy, ktoré ich zaujímajú, spôsobom, ktorý je pre nich lákavý, ako ich nútiť do niečoho, čo je „nezaujímavé“.
Možno to znie neuveriteľne, ale v čase, kedy deti nechodia do školy. Kedy režim dňa nie je režimom, ale poletovaním medzi aktivitami, si deti želajú dva protipóly. ŠKOLU a DOVOLENKU.
Krútite hlavami, že deti potrebujú dovolenku?
Teraz, keď v škole neboli už pekne dlhú dobu?!?!
Presne tak, potrebujú naspäť svoju pohodu. Svoje istoty. Že ráno bude ako aj iné rána. Že uvidia ľudí s dobrou náladou. Že pani učiteľka sa bude zaujímať o ich personalitu a nie len o to, kto má zapnutý mikrofón, keď má byť vypnutý.
Ako deti, učitelia, rodičia, ľudia to teraz lepíme ako sa dá. Dávame dokopy posledné zvyšky energie, aby sme ten deň nejako uzavreli a zajtra budeme bojovať zasa.
Ja som si povedala, že to v našej Slovenskej školičke urobíme inak. Pravidiel, nariadení, systémov a postupov už máme okolo seba dosť. Deti potrebujú zmenu. A tak som to zmenila.
Neučíme sa. Začali sme cestovať. Kreslíme mapy. Plávame dejinami. Rozvíjame príbehy. Analyzujeme fakty. Hlavne sa rozprávame. Priznám sa, príprava na hodiny zaberá oveľa viac času. Stíhať edukačnú časť tak, aby si jej deti ani nevšimli je náročné. Pýtate sa, či to funguje?
Na prvé miesto som postavila deti. Rozprávame sa, veľa. Rozoberáme, reflektujeme. Je to ako s kamarátmi na pikniku. Plynulo precházame do edukačnej časti, kde sa neučíme. Analyzujeme, dedukujeme, pátrame a vytvárame. Rukami, nohami, hlavou. Zapájame všetko, čo sa dá. Žiadne definície, poučky, ale zaujímavosti sú na prvom mieste.
Deti robia projekty, lebo chcú. Často začínajú už počas hodiny. NEMUSIA. Oni chcú. Sú natoľko ponorení do témy, že nemôžu prestať, keď sa stretnutie skončí. Je to presne ten moment, keď máte zápal, kedy to ide. Kedy vás nič nevytrhne zo sústredenia, vaša myseľ má potrebu ísť do hĺbky a pátrať ďalej.
Tento týždeň sme pokračovali v cestovaní po Slovensku – v našej Montyho slovenskej školičke. Urobili sme si výpravu na Bratislavský hrad.
Aj vďaka tomuto sme nepotrebovali žiadne učebnice. Žiadne didaktické systémy. Nemuseli sme musieť.
Oddýchli sme si. Zabavili sme sa. Čím viac sme bádali, tým viac sme sa smiali. Nebolo žiadne ticho. Deti sa zapájali. Priznám sa, tak ako som pracovala na príprave, tak som si stretnutia užila. Dokonca sme ani nevedeli skončiť na čas. Asi by sme pracovali oveľa dlhšie, keby sme mohli.
A čo ďalej?
Deti ma neskutočne motivujú. Už teraz spisujem materiály na ďalšie týždne. Už teraz mám hlavu plnú nápadov na ďalšie hry, aktivity.
Nedá sa prestať.
Je to veľmi silný zážitok. Pre nás všetkých z Montyho slovenskej školy.
Katka
Ku koncu materskej dovolenky, kedy mali ísť deti do škôlky som mala pocit, že ten čas rýchlo ubehol, že by som najradšej ešte bola rok s nimi. Užila si ich prítomnosť. Na druhej strane som bola rada, že sa mi otvára možnosť pracovať viac na sebe, nie len na deťoch, rodine, kuchyni, poriadku, jedle…
Poznáte to. Život je aj o inom. A teraz sa to zasa vrátilo. Ale nie som na dovolenke a už vôbec nie materskej. Pracujem, kedy môžem. Varím, kedy musím. Lepím to ako sa dá. Niekedy s neumytými vlasmi, niekedy s únavou na očiach. Pokračovať v čítaní „Ponorka? Zatiaľ ju nemáme. Ale môžeme si za to sami!“
Ten čas letí!
Možno sa skôr ťahá, stále sme viacerí zatvorení doma. Karanténa alebo lock down. Či chceme či nie, obmedzenia sú na každom kroku. Naše deti to v tomto období nemajú ľahké. Pokračovať v čítaní „Čo je to šťastie?“
Máte radi rozprávky? Svet fantázie. Kedy dobro víťazí nad zlom. Kedy je všetko možné. Neživé ožíva. Nemé rozpráva. Je to krásny únik od reality. Je to niečo magické.
Mám rada príbehy. Rada deťom čítam. Dokážem vyberať knihy dlho a s citom. Knižnice sú moje obľúbené miesto. Akoby dýchali fantáziou, romantikou, možným aj nemožným. Možnosť prežiť na chvíľu kus iného sveta je krásne. Pokračovať v čítaní „O princeznej, vlkovi, ježibabe a jednorožcovi“
Vždy bolo pre mňa dôležité, aby sa ľudia v mojej blízkosti cítili dobre. Mám to v sebe. Už ako dieťa som stále chcela prekvapiť rodičov. Piekla som koláče, varila, bavilo ma to. Odmenou mi bolo, ak som vedela, že som pomohla. Moje ďalšie kroky viedli k pomoci zvieratám, ľuďom v núdzi.
Ako HR manažérovi sa mi niekedy stávalo, že som mala predstavu o ideálnom fungovaní sveta. Ľudia sú k sebe dobrí, rešpektujú sa, majú sa radi. Realita bola ťažká. Realita je vždy trošku tvrdšia.
školička za začala ako nezištná pomoc ľuďom, deťom rodičom, ktorí chcú svoje deti učiť slovenčinu kdekoľvek vo svete. Ani som nevedela ako, ani kde, koho. Vedela som, že chcem pomôcť. Vedela som, že radosť a šťastie z učenia sú základ a išla som do toho.
Som tam v tedy iba ja a deti za obrazovkou.Nevnímam čas, okolie…Je to ako mikrosvet, kde chcete odovzdať to najlepšie. Osnovy si určujete samy. Motivuje vás detský smiech. Milujem svoju prácu. Našla si ma sama. Som za ňu vďačná. Lebo viem, že pomáham. Mám okolo seba ľudí, ktorí majú v srdci dobro.
Tie najkrajšie Vianoce vám prajeme!
Nech sú tieto sviatky pokojné a plné lásky. Prežite ich v zdraví a v pohode. Dajte si to najvzácnejšie, čo máte, čas, porozumenie a lásku. Pozrite si peknú rozprávku, vypočujte si koncert. Zastavte sa. Vnímajte prítomnosť svojich detí. Na chvíľu sa nalaďte na spoločnú frekvenciu. Dajte si harmóniu. Verím, že vám bude dobre i napriek ťažkým časom. Pár tipov na voľný čas máte od nás tu. http://macomonty.sk/objavili-sme/
Montyho slovenská školička mala v pondelok vianočnú besiedku. Privítali sme medzi nami nie len rodičov, ale aj aj starých rodičov, známych zo Slovenka, ale aj iných kútov sveta.
Bolo to krásne, dojímavé stretnutie. Spievali sme koledy, rozprávali sme sa o Vianociach, želaniach. Detičky si zo srdca želali byť so svojou rodinou spolu. Byť zdraví, šťastní, obklopení láskou. Na druhej strane naši hostia mali zážitok vidieť naše detičky v inom svetle. Krásne šaty, jemná nervozita v hlase ako pred vystúpením. Odhodlanie svoju časť zvládnuť najlepšie ako vedia.
Máme skvelých študentov. Myslím, že lepších sme si ani nemohli želať. Verím, že aj pre nich budú tieto Vianoce iné. Viac slovenské, tradičnejšie i napriek tomu, že sú ďaleko od Slovenska, rodiny, blízkych.
Krásne Vianoce pre všetkých Katka a Monty
Vianoce sú tu! Čarovné obdobie plné lásky, radosti a šťastia.
Počas roka sme vám s Montym priniesli mnoho tipov ako rozvíjať slovenčinu, nech ste kdekoľvek na svete. Veríme, že sa vám darí. Nie je to ľahké, ale udržať kontakt s rodinou, kamarátmi. Odovzdať deťom kúsok svojho detstva, radosti je to najviac. Pokračovať v čítaní „Objavili sme pre vás!“
Tento magický čas sme začali prvou adventnou nedeľou. Zapálili sme prvú sviečku na adventnom venci. Vyzdobili sme si domov vianočnými dekoráciami. Prevoňali sme každý kút domu vanilkou, škoricou z vianočných koláčikov. Nezabudli sme ani na Montyho školičku. Deťom sme pripravili prekvapenie. Nie len také bežné. Ale padli sme z neho na zadok.
