Máte radi rozprávky? Svet fantázie. Kedy dobro víťazí nad zlom. Kedy je všetko možné. Neživé ožíva. Nemé rozpráva. Je to krásny únik od reality. Je to niečo magické.
Mám rada príbehy. Rada deťom čítam. Dokážem vyberať knihy dlho a s citom. Knižnice sú moje obľúbené miesto. Akoby dýchali fantáziou, romantikou, možným aj nemožným. Možnosť prežiť na chvíľu kus iného sveta je krásne.
Rada čítam s mojimi deťmi. Čítame denne. Knihy sú naša vášeň.
Kus tohto môjho sveta vnášam aj k Montymu. Často s deťmi čítame. Knihy sú súčasťou výuky. Nepoužívame však učebnice. Učíme sa z príbehov. Deti ich milujú a ja milujem počúvať ich svet fantázie. Je veľký ako vesmír sám.
Bolo tomu tak aj tento týždeň na našej hodine Montyho slovenskej školičky pre deti vo svete. S mladšími žiakmi ( +- 6 rokov) sme uleteli na chvíľu do sveta fantázie. Áno, online a naplno!
Detičky, ktoré nedávno ešte nechceli rozprávať po slovensky teraz dvíhali ruky, aby sa dostali k slovu a dotvorili tak svoj kus príbehu.
Pozor, nešlo o jednoduchý príbeh. My sme mu dali dramatično a zahrali sme si divadielko. Čarovali, zaklínali, vyslobodzovali…Sama som neverila, že to môže dopadnúť takto skvele. Ako bolo to priam výborné.
Naša hlavná postava, princezná Sofia – mala čarovnú moc, teda skôr čarovný prst. Vedela ním premeniť čokoľvek na ovocie. Avšak prišiel Vlk. Nebol to obyčajný vlk. Bola to začarovaná Ježibaba. A zožrala nám princeznú Sofiu. To všetko videla víla Vivi. Zaletela k jednorožcovi Ann. Požiadala ho o pomoc. Jednorožec rozprestrel svoje krásne biele krídla a zaletel princeznej Sofii na pomoc. Stačilo, že rozprášil svoj kúzelný prach na Vlka. Razom akoby sa svet zmenil. Vlka zmizol. Zostala po ňom len princezná Sofia a Ježibaba. Ježibaba, pôsobením kúzelného prachu stratila svoju čarovnú moc. Princezná Sofia neváhala, premenila Ježibabu na jablko, aby už nikdy nemohla nikomu ublížiť. Na zvone zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Verte neverte, celý príbeh dali dokopy štyri dievčatá. Sofia, Anna, Vivienka a Ellka. Dievčatá sa už zopár mesiacov stretávajú tri krát týždenne, online, na hodinách slovenčiny v Montyho slovenskej školičke. Celý príbeh sme vymýšľali v slovenčine. Celú scénku divadelného prevedenia, vrátane dramatických scén sme hrali v slovenčine. Bez jediného zaváhania.
Treba dodať aj fakty. Všetko sme vymysleli, naskúšali a zahrali na jednom stretnutí. Nešlo o dokonalosť. Išlo o radosť z hry. A tá sa stala dokonalou. dopriala by som vám ten zážitok, dopriala by som vám vidieť tie iskričky v očiach, úsmevy na tvárach detí.
Stretnutia nenahrávam, nerobím záznamy. Všetky zážitky zostávajú len v našich spomienkach, v našich srdciach. Musela som hru spísať. S pocitom hrdosti na našich študentov. Verím, že ste cítili to odhodlanie, ktoré vznikalo s príbehom. Snáď ste aspoň na chvíľu pochytili atmosféru detského sveta fantázie. Snaha, ktorú deti vyvinuli, energia, ktorú zo seba dali je kúzelná. Tak ako naše deti. Verím, že sú tie najdokonalejšie stvorenia na svete.
